Zrazu sa ozval hlasitý výkrik a náš vodca preletel okolo mňa so široko otvorenými očami. O chvíľu sa silným myknutím lano upevnilo okolo môjho pásu. Zatackal som sa, no bol som pevne priviazaný o ďalšieho člena tímu. Cepíny sme mali pevne zabodnuté v ľade. Vodca sa mocne držal na druhom konci lana. Zhrození nad možnou tragédiou vytiahli sme ho späť na ľadovú plošinu. Potom, na konci so svojimi nervami, sme to vzdali a zliezli dolu. Neprekážalo nám, že sme nedosiahli vrchol, ktorý bol veľmi blízko. Po zostupe som si uvedomil, že v Ježišovi Kristovi máme ešte bezpečnejšie duchovné istenie. Aké je dobré mať istotu, že aj keby sme padli, nestratíme sa niekde v hĺbke údolia. On sľúbil, že nás podrží.