Konečne pavučina nadobudla požadovaný tvar. Bol som fascinovaný odhodlaním pavúka. Mal len jediný cieľ - dokončiť pavučinu. A pracoval na nej bez prestania, len aby dosiahol svoj cieľ.Zavolal som manželku, aby sa prišla pozrieť na toto majstrovské dielo. Ukázal som jej dlhé pramienky, na ktorých bola pavučina upevnená. Boli také tenké, že ich sotva bolo vidieť, a dlhé až niekoľko metrov. Avšak Eliane náhodou zasiahla rukou jedno z kotviacich vlákien a celá práca pavúka vyšla nazmar. Pavúk visel na vlákne. Chvíľu sa zdalo, že nerobí nič., len je prekvapený z toho, čo sa stalo. Ale o chvíľu sa toto drobné stvorenie dalo znova do práce. S novou silou a ochotou začalo tkať odznova.
Táto húževnatosť ma hlboko oslovila. Keby všetka moja práca bola zničená, mal by som takú odhodlanosť znova začínať? Alebo by som to zúfalo vzdal?
Piatok, 07 Máj 2010 09:26
Aj napriek neúspechom musíme znova a znova začínať.
Vyšiel som na verandu nášho dedinského domčeka a v žiare jasného renného slnka som sa náhle zastavil. Iba včera večer som verandu dočista vyzametal. Hlavnú pozornosť som venoval pavučinám. A teraz tu boli znova! Jedna veľkosti taniera, druhá na stĺpiku, ďalšia na zábradlí. Každý deň ich zametám, ale znova a znova ich nasledujúci deň nachádzam pekne utkané a dôsledne pripravené. Aké sú len tie pavúky vytrvalé. Sedel som, čítal Bibliu a očakával, že Boh bude ku mne hovoriť. Ale jeho posolstvo dnes prišlo z iného zdroja. Priamo pred mojimi očami jeden pavúk začal vytvárať svoje umelecké dielo. Toto malé stvorenie splietalo pramienky visiace zo stropu až k podlahe. Pavučinu vytváral od stredu von a každý krok dôslene naplánoval.
Čítaj 326 doba
Vydané v kategórií
Zamyslenia