Bože, zachráň ma od takého zhonu, že by som nemal čas zastaviť sa pri človeku.

Čochvíľa mali ohlásiť môj let. Trpezlivo som sedel v letiskovej hale obklopený ľuďmi. Niektorí čítali, iní nakupovali, ale väčšina z nich len tak sedela a čakala. Zrazu nastal zmätok a všetky hlavy sa otočili smerom k skupinke vyobliekaných biznismenov prechádzajúcich halou. V ich krokoch bolo cítiť povýšenosť. Zrejme sa zaoberali svojimi obchodnými aktivitami, približujúc sa k nástupnej bráne. A predsa jeden z mužov vyzeral uvoľnený, pokojný a neovplavnený zmätkom okolo seba. Znova som sa lepšie prizrel a myslel som, že sa mýlim. Bol to Nelson Mandela - dynamický čierny vodca, ktorý strávil mnoho rokov vo väzení kvôli boju proti apartheidu. Teraz, po politických zmenách sa stal hlavou Afrického národného kongresu a o niekoľko mesiacov sa mal stať prezidentom Južnej Afriky.
A čo my? Stali sme sa citlivými na potreby druhých, alebo sme stále nevšímaví a zaujatí sami sebou?