Môj priateľ mi raz rozprával o dni, kedy bol veľmi zaneprázdnený a napätý, až sa počas obeda pristihol pri tom, ako vybehol na manželku a deti, pričom mu zabehlo jedlo a ostal z toho nahnevaný po celý zvyšok dňa. Onedlho sa v rodine začali prejavovať dôsledky stresu a hnevu z jeho uponáhlaného a povýšeneckého postoja. Stávalo sa to neúnosným. V ten večer mu chcela najmladšia dcéra porozprávať niečo dôležité, čo sa v ten deň odohralo v škole. Tak začala rýchlo: "Ocko, chcela by som ti niečo povedať, poviem ti to veľmi rýchlo." Vtedy uvidel aká je frustrovaná, tak je povedal: "Miláčik, povedz mi to a nemusíš sa pri tom ponáhľať." Nikdy nezabudne na to, čo mu potom povedala. Povedala: "Tak počúvaj pomaly.