Niektoré merali len niekoľko centimetrov, iné niekoľko metrov a najvyšší dosahoval výšku až 20 metrov. Stáli sme v úžase a obdivovali tieto výtvory z vápenca. Trvalo 120 rokov než každý stalagmit vyrástol o jeden centimeter. Rýchle sme začali počítať. Ó, áno, tento stĺp má 10 000 rokov a tamten až 100 000. Cítili sme sa tak maličkí, keď sme si pomysleli na svoj krátky vek 70 rokov. Nakoniec nás prekvapilo oznámenie sprievodcu: "Vážení návštevníci, prosím vás, nedotýkajte sa žiadneho stĺpu. Oni sú totiž stále živé. Vlastne ešte stále rastú, lebo kvapká na ne voda. Ak by ste sa ich dotkli, preniesli by ste na ne drobnú časť mazu pokožky. Tak by už viac nemohli absorbovať vápnik z vody a okamžite by prestali žiť. Iba jediný dotyk by mohol zničiť niečo, čo rastie desiatky tisíc rokov a stále žije."
Aké zaujímavé! Dotykom by sme mohli ovplyvniť živú vec. O koľko viac môže Pán Boh jediným dotykom spôsobiť zmenu v našej osobnej životnej situácii.