Prvým z nich je Božia oddaná náklonnosť voči svojim duchovným deťom. Apoštol Pavol sa pýta rečnícku otázku: „Čo teda povedať na to? Keď Boh za nás, kto proti nám?“ Všemocný Boh, stvoriteľ sveta, nesmierny vo svojej moci, úžasný vo svojej múdrosti a vznešenosti, je náš spojenec. Áno, môžu sa proti nám postaviť rôzne sily. Keď však za nami stojí takýto „bodyguard“, tak môžeme čeliť budúcnosti bez strachu. Druhým aspektom, z ktorého plynie náš optimizmus, je Božia radikálna láska. „Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko?” „Kto nás odlúči od lásky Kristovej?” Pokiaľ v Starej zmluve, v knihe proroka Malachiáša, Židia vyjadrujú pesimizmus nad otázkou, či ich Boh miluje, tak my, ktorí sa dívame na kríž z našej perspektívy, nemusíme mať žiadne pochybnosti o Božej láske. Božie účinné pôsobenie je ďalším zdrojom nášho optimizmu. „A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro.“ Boh je autorom plánu spásy. Od začiatku, keď z chaosu vytvoril náš svet, od „prvej dobrej správy“ až po poslednú kapitolu Zjavenia, môžeme vidieť Boží plán a jeho napĺňanie. Tvoj aj môj život patrí do tohto plánu a Boh je dostatočne silný, aby ho doviedol do konca.
Máme dostatočný dôvod pre „reálny optimizmus“.
