Barančie mláďa bolo také malé, že ho v náručí farmára skoro ani nebolo vidieť. Tlačilo sa na jeho vlnený kabát a svojím ružuvým jazykom hľadalo zdroj potravy. Cez deň sa akosi zatúlalo od stáda a pred niekoľkými hodinami ho farmár našiel. Zotmelo sa a ja som nasledoval toho muža až k maštaliam, kde boli ohrady s rôznymi ovcami. "Neviem, kam mám položiť toho maličkého," obával sa farmár. Očami si poprezeral jednotlivé ohrady a dúfal, že objaví tú správnu ovcu, ktorej baranček patrí. Farmár jemne spustil barančeka do najbližšej ohrady. Ten sa veľmi vyľakal, keď do dneho vrazila jedna veľká ovca. Zo strachu otvoril ústa a z celého hrdla zúfalo zabľačal. V tom momente z druhej vzdialenej ohrady prišla hlasitá a jasná odpoveď. Matka spoznala hlas mláďatka už na diaľku. Rozoznala ho medzi hlasmi ostatných oviec.