3. Zákaz nedeľného predaja má príchuť dvojakej morálky. V skutočnosti sme ako kresťania málo dôslední. Na jednej strane necháme skoro všade ľudí pracovať aj v nedeľu - veď aj my ideme do reštaurácie, cukrárne, počúvame rozhlas, pozeráme TV, ideme do múzea, na výstavu, koncert, do ZOO atď. - v nedeľu. Ale na druhej strane?
Tri body proti:
1. Je jasné Božie prikázanie: Budeš svätiť deň odpočinku. Takto to bolo prikázané Izraelu. Platí to aj pre novozákonnú cirkev.
2. Nedeľa ako deň odpočinku a sviatočný deň nie je možný vo všetkých oblastiach. Avšak spoločnosť potrebuje jeden deň voľna od práce. (Návšteva bohoslužieb, čas pre rodinu).
3. Aj pre cirkev je dôležité mat spoločný voľný deň členov zboru. Je škoda, že mnohí odcestujú preč na víkend. Mnohí jednotlivci tak už nenavštevujú nedeľnú bohoslužbu.
Ďalšie názory
Nemá sa to, ale niekedy sa to nedá. Kúpili sme v sobotu ráno obvyklých pár litrov mlieka, ale v nedeľu poobede sme museli kúpiť ešte ďalšie, aby bolo pre deti na pondelok ráno.
Otázka relaxu rodiny. Dnes sa stáva zvykom ísť spolu s rodinou do hypermarketu -len tak. Prečo nie, ak cieľom nie je nákup, ale túžba byť spolu. Určite je síce lepšie nezamestnávať v nedeľu predavačky ani šoférov - ale vybrať sa s rodinou na dlhú prechádzku. Ale ak je vonku zlé počasie, prečo neísť niekde inde?
Nepovyšujme zákon nad lásku! Jedna sestra sa pohoršovala pred 30 rokmi, keď sme si išli kúpiť v nedeľu zmrzlinu.
V zásade nie, ale ''áno'' i ''nie'' má hlbšie korene a nie je čiernobiele. Naše rozhodovanie má byť v duchovnej slobode, a nie v otroctve. Stotožňujem sa s pohľadom Rím.14. Dôležité je, či mám oddelený čas na pestovanie vzťahu s Bohom, v rodine a v spoločenstve cirkvi. Potom mám citlivé svedomie a viem, ako si mám počínať. Pritom rešpektujem aj svoje ''okolie''. Slabých nezraňujem a silným ukazujem hranice.