Pošliapať je slovo tvoriace veľmi zaužívaný idióm. Slovo, ktoré najviac vystihuje danú vec, je slovo ponížiť. Človeka s veľkou hodnotou ponížime / znížime pred ostatnými. U samého seba sa daný blížny môže javiť ako ponížený, ale v skutočnosti je ponížený len v našej mysli, v našich predsudkoch. Tento prípad, ak je konaný vedome (čo nie je také ťažké) a dobrovoľne, stáva sa hriechom. Ale tento prípad je snáď úplne zanedbateľný oproti priamemu ponižovaniu blížneho pred ostatnými, či už jemu za chrbtom, alebo aj za jeho prítomnosti. Ponižovanie môže prebehnúť, ako som už naznačil, buď za prítomnosti „obete,“ alebo mimo nej. Nemôžeme objektívne posúdiť, ktorý prípad je závažnejší. Pri jednom nejakým spôsobom znemožňujeme danú osobu pred ostatnými, pri druhom sa skrývame za jeho chrbát a ničíme jeho „povesť“ u ostatných, alebo ho aspoň ukazujeme v negatívnom svetle. Obidva prípady sú typickým porušením 8. prikázania.
Za chrbtom „predmetu,“ pre ktorý prestúpime prikázanie, môžeme pošliapať jeho česť rôznym spôsobom; ohováraním, osočovaním, zosmiešňovaním a potupovaním. V podstate ide o tie isté hriechy s jednou odlišnosťou. Blížneho zosmiešnim, keď o ňom rozprávam ponížujúco za účelom pobavenia sa. Zabávame sa na jeho vybranej vlastnosti. Potupujem ho, keď to robím vyslovene za účelom navodenia zlej nálady, resp. zlého vzťahu medzi ním a „poslucháčmi.“ Iné účely či príčiny menia tento hriech na jednoduché ohováranie alebo osočovanie.
Ohováranie je, žiaľ, jeden z hlavných prejavov nefungujúceho priateľstva resp. vzťahu. Tento zlozvyk je tak rozšírený, až sa prestáva chápať ako urážanie na cti dotyčnej osoby. Ohováranie je každé poukazovanie na negatívne, alebo aspoň „všeobecne menej vyhovujúce“ vlastnosti blížneho, ktorý nie je v našej prítomnosti resp. ohovárajúceho nepočuje a zároveň sa nemá možnosť akokoľvek brániť. Tento skutok neponižuje ľudskú dôstojnosť „obete,“ keď je rozprávanie o ňom nevyhnutné. Bez vonkajšej príčiny je vedomý a dobrovoľný skutok ohovárania, žiaľ, hriešny. Osočovanie je v porovnaní s ohováraním omnoho závažnejšia záležitosť. Je podobné ako ohováranie, avšak s tým dôležitým rozdielom, že pri osočovaní si chyby blížneho vymýšľame alebo aspoň zveličujeme.