Láska nie je výraz "Peter miluje Luciu", vyrytý do betónu, keď bol ešte mäkký. Láska je skôr činnosť, robiť dobre niekomu. My máme tendenciu milovať abstraktne, len tak v mysli, kde to nič nestojí. Málokedy ideme ďalej. Dostojevskij zobrazil tento protiklad abstraktnej a konkrétnej lásky v knihe Bratia Karamazovci. Jeden z bratov, intelektuál Ivan, vyznáva, že miluje ľudstvo a je tak dotknutý utrpením vo svete, že sa stavia záporne voči Bohu. Nerobí však prakticky nič pre to, aby niekomu pomohol. Na druhej strane mních Zosim nerozpráva veľa o láske, ale sústavne niekomu pomáha. Pozerať sa na trpiacich a hladných ľudí, alebo nevyliečiteľne choré deti, v nás spôsobuje pocit ľútosti, niekedy aj hnevu. Niekedy sa pýtame, prečo to Boh dopustil. Keď však vo mne tento vnútorný boj zúri, musím urobiť nejaké rozhodnutie. Môžem začať pochybovať o Božej dobrote, alebo Mu budem dôverovať a začnem niečo konať. Skutky lásky, modliť sa, pomáhať. Veď tak to robil aj Kristus.