Večnosť – ako inak sa dá vykresliť jej dokonalosť, ukázať ju v jej plnej kráse, samozrejme, pokiaľ ju vôbec možno opísať slovami, ak nie v kontraste s niečím ubiehajúcim, niečím pominuteľným? Boh ako nekonečný a absolútne dokonalý Stvoriteľ všetkého jestvujúceho. A teda nevyhnutne musel stvoriť aj čas, jedine, že by čas existoval už od „začiatku“ spolu s Bohom? Sv. Augustín ale zastáva názor, že bol stvorený až so svetom, pretože Boh sám pre seba čas nepotrebuje. Božím dňom, prítomnosťou je Večnosť, ktorá nikdy neustupuje žiadnemu zajtrajšiemu dňu, a nemá ani nijaký včerajšok. Boh tak nepotrebuje čas, On je večnou bytosťou, preto sa jeho doba nemôže naplniť – čo tiež stojí v kontraste s Jeho stvoreniami, snáď len z výnimkou anjelov.