Utorok, 20 Júl 2010 20:17

Reklama na Boha v Moskve

V uliciach Moskvy sa v utorok začali objavovať bilbordy s citátmi z Biblie vrátane Desatora Božích prikázaní. Úryvky z najsvätejšej kresťanskej knihy sú napísané veľkými červenými písmenami na bielom podklade a vidieť ich je možné na viacerých miestach v ruskej metropole. Na jednom z reklamných pútačov sa píše "Nezabiješ, nezosmilníš, nepokradneš", iný zase hlása "Ja som Pán a nebudeš mať iných Bohov okrem mňa". Informovala o tom tlačová agentúra RIA Novosti. Podľa moskovského výboru dohliadajúceho na reklamu v meste nemajú bilbordy žiadnu spojitosť s takzvaným sociálnym marketingom, ktorým experti pomenúvajú vládne kampane poukazujúce na nebezpečenstvo fajčenia alebo škodlivosť interrupcií. Údajne ide o komerčnú aktivitu neznámeho zadávateľa. Podľa agentúry RIA Novosti si kampaň neobjednala ani ruská pravoslávna cirkev.
SITA
Čítať celý článok...
Napíš komentár
Streda, 14 Júl 2010 12:07

Camfest 2010

Open Air Festival
5.- 8. august
Ranč Kráľova Lehota

 Môžete sa tešiť na program plný výbornej hudby, seminárov, netradičné športy a atrakcie, modlitebný stan, detský program, tvorivé chvály a mnoho iného.

http://mpks.sk/ 

Súvisiace Video

Campfest 2010 Preview from MPKS on Vimeo.
Čítať celý článok...
Napíš komentár
Streda, 07 Júl 2010 09:27

Odvaha, obetavosť a láska.

Toto video zachytáva príbeh obetavého otca a jeho postihnutého syna, ktorí sa spolu prihlásili do súťaže Iron Man (jedna z najnáročnejších triatlonových súťaží - 4 km plávania, 180 km jazdy na bicykli a maratón) aj napriek zdanlivo nemožnej šanci. Otec mal v tom čase 59 rokov a jeho syn má ochrnutú dolnú časť tela a je odkázaný na vozík. Jeho veľkou túžbou bolo prihlásiť sa do tejto súťaže, no kvôli svojmu postihnutiu to bolo nemožné. Jeho otec sa preto rozhodol urobiť všetko pre splnenie synovho sna.

Súvisiace Video

Čítať celý článok...
Napíš komentár
Piatok, 11 Jún 2010 10:18

Nový Tukan.sk je tu!!!

Milí tukaňáci, v prvom rade sa chceme v mene nášho tímu tukan.sk poďakovať za vašu priazeň. Portál Tukan.sk oslávil tento rok v marci 5 rokov od svojho spustenia. Za tento čas prešiel mnohými úpravami a zmenami. Po piatich rokoch sme sa však rozhodli, že to všetko nestačí a tukan potrebuje radikálnu zmenu imidžu a svojich schopností. Nový tukan má preto nielen nový „look“, ale vám ponúka aj nové možnosti. Je toho naozaj veľa, tak neváhajte a začnite klikať! Môžete si pridávať svoje videá, fotky, fotoalbumy, sledovať činnosť druhých ľudí a dať o sebe vedieť viac ako na starom tukanovi. Pre tých z vás, ktorí ste boli zaregistrovaní na starom tukanovi, sa nič nemení a vaše prihlasovacie meno a heslo ostávajú platné. Tí, ktorí ešte nie ste zaregistrovaní, tak urobte čím skôr ;)

Tešíme sa na vás, na vaše postrehy, nápady, návrhy a tiež na konštruktívnu kritiku!

 

Čítať celý článok...
19 komentáre
Stránka 1 z 2

Kam som sa to natukal?

  • Okrem toho, že Tukan je exotický vták s veľkým farebným zobákom, je to aj internetový portál pre mladých. Portál je určený pre všetkých „s veľkým zobákom“, čiže pre všetkých, ktorí sa radi rozprávajú.

     






    Čítať celý článok...

Novinky

Kniha prianí a sťažností

Linka dôvery

Pohľadnice

Galéria

ing

Popis:
nepodarilo sa nájsť
Všetky pohľadnice
image image image image image image image image image image image image image image image image image image image image image image image image image image image image image image image image image image image image image image image image image image image image image image image
Som ti vďačný, Pane, za tvoju pevnú ruku, ktorá ma podrží pri akomkoľvek páde. Náš výstup začal ešte pred rozodnením. Po niekoľkých hodinách chôdze sme sa nachádzali tesne pod jedným zasneženým vrcholom švajčiarskych Álp. Na topánkach sme mali pripevnené oceľové mačky a celá skupina bola kvôli bezpečnosti naviazaná na lane. Pred dosiahnutím vrcholu sme ešte museli traverzovať široké pole tvrdého ľadu. Sústredenie bolo životne dôležité, lebo jediné pošmyknutie mohlo znamenať smrteľný pád. "Stále držte lano pevne natiahnuté pre prípad, že by niekto spadol!" vysvetľoval nám horský vodca. Bol to silný a skúsený horolezec, na rozdiel od môjho zahraničného priateľa Pavla, ktorý kráčal veľmi opatrne. Pozrel som dolu a zmeravel. Skala pod nami siahala do hĺbky až niekoľko sto metrov.
Čítať si celý článok...
Aj napriek neúspechom musíme znova a znova začínať. Vyšiel som na verandu nášho dedinského domčeka a v žiare jasného renného slnka som sa náhle zastavil. Iba včera večer som verandu dočista vyzametal. Hlavnú pozornosť som venoval pavučinám. A teraz tu boli znova! Jedna veľkosti taniera, druhá na stĺpiku, ďalšia na zábradlí. Každý deň ich zametám, ale znova a znova ich nasledujúci deň nachádzam pekne utkané a dôsledne pripravené. Aké sú len tie pavúky vytrvalé. Sedel som, čítal Bibliu a očakával, že Boh bude ku mne hovoriť. Ale jeho posolstvo dnes prišlo z iného zdroja. Priamo pred mojimi očami jeden pavúk začal vytvárať svoje umelecké dielo. Toto malé stvorenie splietalo pramienky visiace zo stropu až k podlahe. Pavučinu vytváral od stredu von a každý krok dôslene naplánoval.
Čítať si celý článok...
Ďakujem, Pane, že aj v čase sucha môžem rozkvitnúť a priniesť ovocie na požehnanie tým, ktorí ho uvidia. Veľký zlatožltý mesiac sa trblietal nad dažďovým pralesom v africkom štáte Kamerun. Avšak moju pozornosť dnes večer pritiahlo niečo iné. S baterkou v ruke som vyšiel do záhrady priateľov, u ktorých som bol na návšteve. Zasvietil som na rastlinu, ktorá inak nebola ničím zaujímavá. Kaktus. Jeho zelená farba bola už vyblednutá, niektoré časti boli vyschnuté a sfarbené do hneda. Prevažovali pichliače, ktoré boli čiastočne olámané. Vyzeral škaredo a odporne. Až na jediný veľký biely kvet, ktorý sa na ňom práve rozvinul. Keď som sa lepšie prizrel na túto neuveriteľnú nádheru, zostal som stáť v úžase. Na tomto škaredom kaktuse sa vynímal čistý snehobiely kvet. Drobné kvapôčka na ňom žiarili ako diamanty. Kaktus bol skutočným kráľom večera.
Čítať si celý článok...
Bože, zachráň ma od takého zhonu, že by som nemal čas zastaviť sa pri človeku. Čochvíľa mali ohlásiť môj let. Trpezlivo som sedel v letiskovej hale obklopený ľuďmi. Niektorí čítali, iní nakupovali, ale väčšina z nich len tak sedela a čakala. Zrazu nastal zmätok a všetky hlavy sa otočili smerom k skupinke vyobliekaných biznismenov prechádzajúcich halou. V ich krokoch bolo cítiť povýšenosť. Zrejme sa zaoberali svojimi obchodnými aktivitami, približujúc sa k nástupnej bráne. A predsa jeden z mužov vyzeral uvoľnený, pokojný a neovplavnený zmätkom okolo seba. Znova som sa lepšie prizrel a myslel som, že sa mýlim. Bol to Nelson Mandela - dynamický čierny vodca, ktorý strávil mnoho rokov vo väzení kvôli boju proti apartheidu. Teraz, po politických zmenách sa stal hlavou Afrického národného kongresu a o niekoľko mesiacov sa mal stať prezidentom Južnej Afriky.
Čítať si celý článok...
Nevzdávaj sa! Svojou nemoternou chôdzou som odplašil malého vrabca, ktorý si uprostred kamennej cesty pochutnával na kúsku sladkého koláča. Bolo mi ľúto, že som ho vyľakal, ale asi je nemožné vysvetliť vrabcovi, že môže kľudne v jedení pokračovať a nemusí sa ma báť. Odletel do nabližšieho krovia, ktoré ako jediné predstavovalo zeleň uprostred chladných sivých panelákov. Vrabec sa vyplašene z kríku pozeral a čakal, kedy odídem. Aj napriek zdanlivému nebezpečenstvu sa kúsku koláča nehodlal vzdať. Keď som podišiel ďalej, opäť priletel ku koláču a pokračoval v jedení. Malá šedá strapatá hlavička so zobáčikom usilovne kmitala ako vreteno šijacieho stroja.
Čítať si celý článok...
Každý je hoden toho, aby si si ho pozorne vypočul. Môj priateľ mi raz rozprával o dni, kedy bol veľmi zaneprázdnený a napätý, až sa počas obeda pristihol pri tom, ako vybehol na manželku a deti, pričom mu zabehlo jedlo a ostal z toho nahnevaný po celý zvyšok dňa. Onedlho sa v rodine začali prejavovať dôsledky stresu a hnevu z jeho uponáhlaného a povýšeneckého postoja. Stávalo sa to neúnosným. V ten večer mu chcela najmladšia dcéra porozprávať niečo dôležité, čo sa v ten deň odohralo v škole. Tak začala rýchlo: "Ocko, chcela by som ti niečo povedať, poviem ti to veľmi rýchlo." Vtedy uvidel aká je frustrovaná, tak je povedal: "Miláčik, povedz mi to a nemusíš sa pri tom ponáhľať." Nikdy nezabudne na to, čo mu potom povedala. Povedala: "Tak počúvaj pomaly.
Čítať si celý článok...
Dvere, ktoré sú dnes otvorené, nemusia byť otvorené aj zajtra. Zmizol posledný sneh, príroda sa začala prebúdzať k novému životu. Potoky žblnkotali, lúky nadobudli jasno-zelenú farbu. Ľudia sa pomaly prechádzali po poliach. Tu a tam sa zastavili, zohli sa a čosi zbierali do papierových vrecúšok, ktoré niesli so sebou. Chodili krížom-krážom po jemnej tráve, až kým nemali plné vrecúška. Čo to vlastne zbierali? Napokon, veď sneh sa len práve roztopil a nič ešte predsa nevyrástlo. Zrazu som si spomenul, čo mi povedala manželka. Tiež išla von zbierať malé výhonky púpavy. Prvé čerstvé lístky tejto rastliny sa výborne hodia na šalát, ktorý sa nielen doma, ale aj v reštautáciách servíruje ako jarná lahôdka - a to dosť draho! Vyšli sme si do jarného počasia, ktoré pôsobilo ako balzam.
Čítať si celý článok...
Pane, dôverujem tvojej moci, že ak sa ma len dotkneš, môžeš spôsobiť v mojom živote takú zmenu, pre akú si sa ty rozhodol. Plní očakávania sme zostupovali dole po schodoch. Vzduch sa prudko ochladzoval, sprievodca si obliekol ďalší náhradný odev. ez osvetlený tunel sme sa spúšťali hlbšie a hlbšie do podzemia, až sme vošli do obrovskej podzemnej jaskyne. Bolo tu úplné ticho, len zvuk kvapkajúcej vody sa rozliehal po celej jaskyni. Kvapky vody padali zo stropu práve tak, ako padajú už po celé tisícročia. Boli sme v jednej z podzemných jaskýň vo Švajčiarsku. Bol to úchvatný pohľad! Všade stáli ľadové stĺpy. Malé aj veľké. Voda po nich kvapkala bez prestania.
Čítať si celý článok...
Ako sa dívame na budúcnosť? Sme optimisti alebo pesimisti? Wiliam Ralph Inge, anglikánsky autor známy svojimi výrokmi povedal: „Žiadny kresťan nemôže byť pesimistom, veď kresťanstvo je radikálne optimistické.“ Ak je trochu pravdy na tomto výroku, tak je namieste otázka: „Na akom základe má byť postavený náš optimizmus?“Samozrejme, môžeme byť optimistický bez toho, aby sme na optimizmus mali nejaký dôvod. Iste aj vy poznáte ludí, ktorí sú až bezbreho a nekriticky optimistický. Často aj kresťania stavajú svoj optimizmus na veľmi riskantných a nestálych zdrojoch optimizmu.Jeden z nich je vedecký, technický alebo ekonomický pokrok.
Čítať si celý článok...
Príbeh o kocúrovi alebo... Opát v kláštore choval kocúra a mal ho veľmi rád. Kocúr bol veľmi rozmaznaný, a tak robil mníchom starosti. Mal jeden vážny zlozvyk. Pred každými modlitbami vbehol do kostola a kým mnísi spievali, on sedel pred oltárom a mňaukal. Opát s ťažkým srdcom pristúpil k náprave. Kúpil obojok a vodítko. Jeden z mníchov dostal za úlohu pred každými modlitbami a omšou kocúra chytiť a uviazať o stĺp. Po skončení mohol kocúr zasa behať po slobode. Stalo sa, že opát po čase umrel a kláštor dostal nového opáta. Mnísi však kocúra dobre poznali, a preto ho nezabudli vždy dobre uviazať. Po čase však „odišiel“ aj kocúr.
Čítať si celý článok...
Ale voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody vyvierajúcej pre večný život. (Biblia) "To nie! Aj on v tom lieta!", vykríkol otec, keď našiel v synovej izbe injekčnú striekačku. Chvíľu mu trvalo, kým sa spamätal. Potom sa v mysli vrátil späť do čias, ktoré boli najťažšie v jeho živote. Študoval na právnickej fakulte. Po jednej z neúspešných skúšok mu hrozilo, že ho vyhodia. Keď priatelia videli ako sa trápi, pozvali ho na večierok. Ponúkli mu extázu. Tvrdili, že je to droga, ktorú bežne berú slávni ľudia a on predsa tiež bude raz slávny... V ten večer nastúpil do vlaku, ktorý svojich pasažierov vezie do záhuby.
Čítať si celý článok...
Zákon trestá, ale láska mení a napráva. Kresťanstvo sa dosť odklonilo od zákona lásky. Starovekí Židia sa zamerali na 245 príkazov a 365 zákazov. Celý ich život bol riadený zákazmi a príkazmi, čo je nebezpečným predpokladom pre povrchnú zbožnosť bez lásky k človeku i Bohu. A pritom celý Zákon stál a stojí len na dvoch prikázaniach: Milovať budeš svojho Boha celým svojím srdcom, celou dušou, mysľou a silou a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Niet divu, že sa farizejov Ježiš dotkol, keď im povedal: „Tento ľud ma ctí perami, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko.“
Čítať si celý článok...
Žite v pokoji a Boh lásky a pokoja bude medzi vami. (Biblia) Pokiaľ neplánuješ žiť na opustenom ostrove alebo pod sľubom mlčanlivosti, bude dobré naučiť vychádzať s ľuďmi. Je tak? Tu je desať rád, ktoré ti v tom môžu pomôcť:
1. Stráž si svoj jazyk - vždy povedz radšej menej ako by si chcel.
2. Sľuby dávaj veľmi opatrne - keď niečo sľúbiš, dodrž to.
3. Nikdy nepremeškaj príležitosť povedať milé slovo.
4. Zaujímaj sa o ľudí nefalšovaným spôsobom; ukáž to tým, že budeš počúvať a mať pre človeka pochopenie.
Čítať si celý článok...
Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec. (Biblia) Hemingway rozpráva nádherný príbeh o otcovi a jeho dospievajúcom synovi, ktorí žijú v Španielsku. Keď sa ich vzťah narušil, syn ušiel z domu. O niekoľko rokov sa otec vydal na dlhú cestu, aby svojho strateného a rebelujúceho syna našiel. Po dlhom a neúspešnom hľadaní boli jeho poslednou nádejou madridské noviny, kde dal uverejniť inzerát. Jeho syn sa volal Paco. Jenoducho napísal: "Drahý Paco, zajtra na obed ma čakaj pred kanceláriou madridských novín. Všetko som ti odpustil. Mám ťa rád." Na druhý deň okolo poludnia čakalo pred kanceláriou 800 Pacov. Všetci túžili po odpustení.
Čítať si celý článok...
Kvapka lásky uhasí aj požiar nenávisti. Starí Gréci rozoznávali štyri druhy lásky: 
Storge - silná prirodzená náklonnosť medzi členmi rodiny. Je to opatrovateľská a ochranná láska.
Fília - náklonnosť a oddanosť medzi priateľmi.
Eros - romantická láska túžiaca po sexuálnej jednote.
Agapé - láska, ktorá dáva.
Čítať si celý článok...
Boh vie použiť aj ten najmenší náš dar, aby niekomu pomohol. Pri pohľade na nešťastia vo svete, ktoré nám takmer denne prinášajú televízne obrazovky, sa nás zmocňuje túžba "zachrániť svet". Občas prebleskne hlavou predstava samých seba v roli Supermana. Nie, naozaj nemáme na to. Okolo nás v tých našich malých svetoch chodí niekoľko ľudí, ktorým ale môžeme pomôcť. Stačí len chcieť a mať otvorené oči. V každom z nás sú nejaké schopnosti. Každý môže niečo dať. Každý môže byť občas Supermanom v tom svojom malom svete. Niekedy stačí úsmev a trochu záujmu. Niekedy možno pomôžu naše vedomosti, či zručnosti.
Čítať si celý článok...
Boh je ten prvý, kto ťa každý deň prijíma s úsmevom. Bol v útulku pre malomocných na jednom ostrove v Tichom oceáne. Strach a hrôza. Chodiace mŕtvoly, zúfalstvo, zúrivosť, rany a hrôzostrašne znetvorení ľudia. A predsa, uprostred tejto spúšte si jeden chorý starec zachoval prekvapujúco žiarivé a usmievavé oči. Telesne trpel rovnako ako jeho nešťastní spoločníci, ale on sa húževnato držal života. Nijaké zúfalstvo, ale láskavý prístup k iným. Tento zázrak života v pekle malomocenstva vzbudil Follereauovu zvedavosť. Nevedel si to vysvetliť. Čo dáva tomuto starcovi postihnutému takouto chorobou silu žiť? Nenápadne ho sledoval. Zistil, že starček sa vždy na svitaní privlečie k ohrade útulku presne na to isté miesto. Posadí sa a čaká. Nie na východ slnka, ani na nádherné svitanie na brehu Tichého oceána. Čaká, kým sa na druhej strane ohrady neobjaví žena v jeho veku, s tvárou plnou jemných vrások a očami vyžarujúcimi nehu. Žena neprehovorila.
Čítať si celý článok...
Dnes je deň veľkých zajtrajškov! Koľkokrát sme si už povedali: "Urobím to zajtra." Niekedy ľudia odkladajú veci, pretože si myslia, že nevedia dosť alebo že ich nemôžu urobiť dobre. Faktom je, že neexistuje žiadny "magický" vek, kedy sa vynorí dokonalosť alebo kvalita. Thomas Jefferson mal 33 rokov, keď navrhol Deklaráciu o nezávislosti. Benjamin Franklin mal 26 rokov, keď napísal Almanah chudobného Richarda. Charles Dickens mal 24, keď žačal písať Kroniku klubu Pickvikovcov a 25 keď napísal Olivera Twista. Isaac Newton mal 24 rokov, keď sformuloval zákon gravitácie. Ďalším omylom je myslieť si, že kreativita a vynálezy patria mladým. To nie je pravda. Emmanuel Kant napísal jednu z jeho najlepších prác, keď mal 74 rokov. Verdi skomponoval operu Falstaff, keď mal 80 a 85 rokoch vytvoril Ave Mariu. Goethe mal 80, keď dokončil Fausta. Mojžiš mal 80 rokov, keď viedol Boží ľud z Egypta a 120, keď sa presídlili.
Čítať si celý článok...
Ak chceš milovať blížneho, nesmieš pohŕdať sám sebou. Väčšina ľudí sa v skutočnosti nemá rada. Problém je, že ak nemáte radi seba, budete presvedčení, že vás ostatní rovnako nemajú radi a podľa toho sa budete aj správať. Viem to, lebo som taký bol. Myslel som si: "Keby ľudia vedeli, aké boja prežívam a aké zlyhania mám za sebou, nemali by ma radi." Je to utrpenie byť medzi ľuďmi a hlboko vovnútri cítiť, že vás nemajú radi. Moje uzdravenie duše začalo vtedy, keď som čítal Bibliu a objavil som, že Boh sa rozhodol milovať ma takého, aký som. Predstavte si to! Nemusel som si jeho lásku zaslúžiť. To ma oslobodilo od toho, aby som sa stále o niečo pokúšal. Začal som jednoducho dôverovať tomu, čo Boh o mne hovorí. Nejaký čas to trvalo, lebo celý dovtedajší život som strávil podceňovaním seba samého. Boh mal pre mňa osobitý plán, ale ja som ho nemohol naplniť, pokiaľ som bol neistý a mal som chabý obraz o sebe.
Čítať si celý článok...
Pane, ďakujem ti, že odpovedáš na moje volanie. Dnes túžim byť v tvojej prítomnosti. Barančie mláďa bolo také malé, že ho v náručí farmára skoro ani nebolo vidieť. Tlačilo sa na jeho vlnený kabát a svojím ružuvým jazykom hľadalo zdroj potravy. Cez deň sa akosi zatúlalo od stáda a pred niekoľkými hodinami ho farmár našiel. Zotmelo sa a ja som nasledoval toho muža až k maštaliam, kde boli ohrady s rôznymi ovcami. "Neviem, kam mám položiť toho maličkého," obával sa farmár. Očami si poprezeral jednotlivé ohrady a dúfal, že objaví tú správnu ovcu, ktorej baranček patrí. Farmár jemne spustil barančeka do najbližšej ohrady. Ten sa veľmi vyľakal, keď do dneho vrazila jedna veľká ovca. Zo strachu otvoril ústa a z celého hrdla zúfalo zabľačal. V tom momente z druhej vzdialenej ohrady prišla hlasitá a jasná odpoveď. Matka spoznala hlas mláďatka už na diaľku. Rozoznala ho medzi hlasmi ostatných oviec. 
Čítať si celý článok...
Môže kresťan nakupovať aj v nedeľu, alebo by nemal? V našich mestách už máme veľké supermarkety Tesco, Kaufland, Billa a iné, ktoré sú otvorené aj v nedeľu, niektoré dokonca nonstop aj cez noc. Môže kresťan nakupovať aj v nedeľu alebo by nemal?
Tri body pre:
1. Veľa ľudí musí pracovať v nedeľu: v zdravotníctve, na železnici, pri vojsku a polícii, gastronómii. Títo by mali mať možnosť slobodne nakupovať aj v nedeľu.
2. Jeden deň oddychu a ''spamätania sa'' v týždni je dôležitý. Ale to nemusí byť bezpodmienečne nedeľa. Správny prístup ku dňu odpočinku určite nepodporí zákaz nakupovať v nedeľu.
Čítať si celý článok...
Ako pošliapať česť druhého človeka Pošliapať je slovo tvoriace veľmi zaužívaný idióm. Slovo, ktoré najviac vystihuje danú vec, je slovo ponížiť. Človeka s veľkou hodnotou ponížime / znížime pred ostatnými. U samého seba sa daný blížny môže javiť ako ponížený, ale v skutočnosti je ponížený len v našej mysli, v našich predsudkoch. Tento prípad, ak je konaný vedome (čo nie je také ťažké) a dobrovoľne, stáva sa hriechom. Ale tento prípad je snáď úplne zanedbateľný oproti priamemu ponižovaniu blížneho pred ostatnými, či už jemu za chrbtom, alebo aj za jeho prítomnosti. Ponižovanie môže prebehnúť, ako som už naznačil, buď za prítomnosti „obete,“ alebo mimo nej. Nemôžeme objektívne posúdiť, ktorý prípad je závažnejší. Pri jednom nejakým spôsobom znemožňujeme danú osobu pred ostatnými, pri druhom sa skrývame za jeho chrbát a ničíme jeho „povesť“ u ostatných, alebo ho aspoň ukazujeme v negatívnom svetle. Obidva prípady sú typickým porušením 8. prikázania.
Čítať si celý článok...
Pocit povinnosti nás núti slúžiť dobre, ale láska nás núti slúžiť nádherne. Často si myslíme, že sme splnili požiadavku milovať blížneho, keď pomôžeme druhým, i keď je to urobené s povinnosti, alebo s reptaním. Boh však očakáva od nás viac ako povinnosť. Úprimný záujem a pístup viditeľný v našich skutkoch. Iba vtedy budeme vedieť milovať a pomáhať s porozumením. Jedna stará pani raz napísala do časopisu: " Mám dve dcéry. Väčšinu dňa som sama, pripútaná na lôžko. Tieto moje dcéry prichádzajú, aby mi pomáhali. Keď príde staršia, všetko sa po jej odchode leskne, ale vidím na jej tvári, že je jej to zaťažko. Málokedy má na tvári srdečný úsmev.
Čítať si celý článok...
Nádej zrodená z kríža odlišuje kresťanskú vieru od falošného optimizmu, ale i od strachu z krutých síl osudu. Médiá žijú z negatívnych správ. Len zlá správa je správa – musí byť prvá a na titulnej strane. Buduje na pude sebazáchovy, ktorý nás núti všímať si všetky, aj potenciálne ohrozenia. Série zlých správ, roky počúvané, pozerané a čítané ako prvé a derúce sa do pozornosti, majú negatívny vplyv na psychiku. Aj na moju. Preto Kristus a jeho evanjelium je pre mňa dôležitým odkazom, že nie zlé správy sú posledné a definitívne. Definitívna je dobrá správa: evanjelium Ježiša Krista, ktoré je pre mňa posolstvom, že nie zlostníci vo svete či v cirkvi, nie skorumpovaní politici, nie vlády a vedenia majú a budú mať posledné slovo. To, čo si myslíme o budúcnosti, určuje naše konanie dnes: kultúra instantného pôžitku, neochoty plodiť deti a sadiť stromy je presvedčivým ukazovateľom beznádeje v spoločnosti. Heslo: „po mne potopa“ je len stručným zhrnutím tohto trendu.
Čítať si celý článok...
Milé slová dopadajú ľahko, ale majú veľkú váhu. Odborníci a psychológovia hovoria, že ľudia sa veľmi často snažia schovať ich skutočné "JA" za stenu mnohých slov. Je to určitý druh dvojtvárnosti. Mnohí ľudia sa boja, že otvorenosť a čestnosť v ich reči zničí ich priateľstvá, lásku a váženosť. Preto sa snažia byť ticho, alebo povedia niečo, čo si skutočne nemyslia. Ďalšie príčiny, ktoré zabraňujú otvorenosti sú hanblivosť, nízka mienka o sebe, strach, že ľudia spoznajú ich nevedomosť, strach z kritiky a strach, že niekomu ublížia. Kresťania v tomto nie sú výnimkou. Snažiť sa byť láskavým a pravdivým je často dosť ťažké. Biblia nám však dáva možnosť rovnováhy a optimizmu v tomto rozpore.
Čítať si celý článok...
Kristus približuje nekonečného Boha na dosah človeka. V jednom paláci v Ríme je nádherná freska - maľba na povale, ktorá bola namaľovaná maliarom Guido Renim v r. 1614. Bolo to v tom čase najmodernejšie dielo. Nemohlo byť však dokonale vychutnávané návštevníkmi, pretože museli značne vykrúcať krk, aby maľbu videli. Aby sa tento problém vyriešil, umiestnili neskôr na dlážku zrkadlá. Takto mohli návštevníci študovať a plne si vychutnať krásu maľby. Ježiš urobil niečo podobné, aby sprístupnil predstavu o Bohu. On sa stal zrkadlom, a ešte viac, lebo v ňom samom sa nám predstavil Boh. Neviditeľný vo viditeľnej podobe. Aby sme ho mohli pochopiť a spoznať.
Čítať si celý článok...
Upadáme do pokušení, keď sa nesnažíme od nich ujsť. Malý Jurko sa snažil ušetriť dosť peňazí, ako najlepšie vedel, aby mohol kúpiť darček mamičke k narodeninám. Bol to pre neho veľký vnútorný boj, pretože kedykoľvek sa objavil v okolí zmrzlinár, veľmi ľahko podlahol pokušeniu a minul peniaze na zmrzlinu. Jeden večer, keď ho mamička uložila do postele, počula za zatvorenými dverami ako sa Jurko modlí: "Prosím ťa, Pane Ježišu, pomôž mi utekať preč, keď zajtra príde ten zmrzlinár do našej ulice." Aj keď to bol malý chlapec, vedel, že najlepší spôsob, ako premôcť pokušenie, je utiecť, alebo strániť sa toho, čo nás ľahko opanuje v našej slabosti. My všetci sa často dostávame do pokušenia, ale nemusíme mu podľahnúť. Kristus nám umožňuje, aby sme zvíťazili. Ale my musíme urobiť to, čo je na nás a v našich silách. Niekedy stačí, keď sa stránime situáciam, ktoré prispievajú k nášmu zlyhaniu.
Čítať si celý článok...
Láska je kresťanstvo v činnosti Láska nie je výraz "Peter miluje Luciu", vyrytý do betónu, keď bol ešte mäkký. Láska je skôr činnosť, robiť dobre niekomu. My máme tendenciu milovať abstraktne, len tak v mysli, kde to nič nestojí. Málokedy ideme ďalej. Dostojevskij zobrazil tento protiklad abstraktnej a konkrétnej lásky v knihe Bratia Karamazovci. Jeden z bratov, intelektuál Ivan, vyznáva, že miluje ľudstvo a je tak dotknutý utrpením vo svete, že sa stavia záporne voči Bohu. Nerobí však prakticky nič pre to, aby niekomu pomohol. Na druhej strane mních Zosim nerozpráva veľa o láske, ale sústavne niekomu pomáha. Pozerať sa na trpiacich a hladných ľudí, alebo nevyliečiteľne choré deti, v nás spôsobuje pocit ľútosti, niekedy aj hnevu. Niekedy sa pýtame, prečo to Boh dopustil. Keď však vo mne tento vnútorný boj zúri, musím urobiť nejaké rozhodnutie. Môžem začať pochybovať o Božej dobrote, alebo Mu budem dôverovať a začnem niečo konať. Skutky lásky, modliť sa, pomáhať. Veď tak to robil aj Kristus.
Čítať si celý článok...
Boh často posiela svoju pomoc rukami ľudí. Keby sme mali možnosť vidieť za kulisy mnohých nepredvídaných okolností v našich životoch, boli by sme prekvapení, ako nádherne sa Boh o nás stará. Veci a udalosti, ktoré na nám navonok zdajú nepotrebné a často nevysvetliteľné, sú veľakrát súčasťou Jeho láskavej starostlivosti. Juraj Müller viedol v Anglicku pri Bristole sirotince pre 2000 sirôt. Jeden deň zistil, že na druhý deň nemajú čo do úst vložiť. Zvolal všetkých pracovníkov a vasvetlil im situáciu. Modlili sa, aby Pán Boh zaobstaral potravu pre celé osadenstvo. "To stačí", povedal Müller, "teraz začnime všetci chváliť Boha, za vypočutie našich modlitieb!" Nasledujúce ráno našli pred dverami sirotinca naskladané krabice s potravinami. Jeden z pracovníkov poznamenal: "Vieme, kto nám poslal toto jedlo, ale nevieme, kto ho priniesol."
Čítať si celý článok...
Rozmýšľaj kým prehovoríš Istý chlapec raz povedal: "Môj otec na mňa vždy rozčúlene kričí, keď urobím niečo zlé, a len zriedka mi ukáže, že ma má rád. Vždy sa preto hnevám, keď sa ma snaží naprávať." Istá žena v nemocnici povedala: "Môj duchovný pastier ma navštevuje a modlí sa so mnou, ale mne to pripadá, že to robí iba zo svojej kňažskej povinnosti. Nikdy mi nedá príležitosť, aby som sa mu vyrozprávala. Boh povolal proroka Ezechiela, aby odovzdal Izraelcom proroctvo. Táto úloha bola ťažká, pretože ľudia boli vzdorovití. Boh preto pripravil Ezechiela vo videní, keď mu dal zjesť zvytok knihy Zákona. Týmto mal lepšie porozumieť Jeho Slovu. Potom, keď prišiel k zajatým Izraelcom do Babylonu, sadol si a sedel ticho sedem dní. To mu dalo čas, aby porozumel ich okolnostiam a mohol hovoriť s porozumením.
Čítať si celý článok...
Drž sa pevne večných hodôt, potom ti bude ľahšie opustiť tie dočasné. Čítal som raz o zaujímavom chytaní opíc domorodcami v severnej Afrike. Poľovník vydlabe veľký kokosový orech a nechá v ňom len malú dieru, dostatočnú na to, aby mohla opica strčiť dnu ruku. Vydlabaný orech naplní orieškami a priviaže ho na strom. Opica prilákaná vôňou orieškov strčí ruku dovnútra, naberie si plnú hrsť orieškov, ale tým pádom nemôže vytiahnuť ruku z okrecha, pretože diera je príliš malá, aby ňou prešla zatvorená päsť. A pretože nechce vypustiť svoje oriešky z ruky, stane sa sama korisťou, hoci by mohla ľahko a slobodne utiecť a zachrániť si život. Ale to by musela otvoriť ruku a vzdať sa orieškov. Neverím, že človek vznikol z opice, ale myslím, že v tejto veci sme si fakt podobní. Kvôli našim túžbam a chamtivosti sa veľakrát dostaneme do pasce života. Kristus preto vyzýva k životu, ktorý nie je zotročovaný ľudskými žiadosťami, ale slobodný. Iba slobodní od svojich zlých žiadostí môžeme v živote zvíťaziť a obstáť aj v zlých situáciach.
Čítať si celý článok...
Nemáme sa dobre?! A prečo? To závisí aj od toho, ako o živote premýšľam. Aké si dám ciele, aké mám plány. Koho nechám zasahovať do svojho života. Komu verím, komu sa zdôverujem, od koho si nechávam radiť. Sme rôzni. Sme originálni. Naše myšlienky, túžby, pocity, prežívanie, schopnosti, talent, celý náš život - to všetko je jedno veľké tajomstvo. Nikomu nie je predurčené mať sa dobre, či mať sa zle. A nikdy nie je neskoro zastaviť sa a popremýšľať, ktorým smerom sa uberá náš život. Aký silný je vietor, ktorý nás ženie po prúde s názvom "Nemáme sa dobre"? Akí silní sme my, aby sme vládali vzoprieť sa a veslovať iným smerom? Túžime byť šťastní, túžime žiť zmysluplne, túžime povedať: "Mám sa dobre." Nevzdajme sa svojich túžob.
Čítať si celý článok...
Čas a večnosť Večnosť – ako inak sa dá vykresliť jej dokonalosť, ukázať ju v jej plnej kráse, samozrejme, pokiaľ ju vôbec možno opísať slovami, ak nie v kontraste s niečím ubiehajúcim, niečím pominuteľným? Boh ako nekonečný a absolútne dokonalý Stvoriteľ všetkého jestvujúceho. A teda nevyhnutne musel stvoriť aj čas, jedine, že by čas existoval už od „začiatku“ spolu s Bohom? Sv. Augustín ale zastáva názor, že bol stvorený až so svetom, pretože Boh sám pre seba čas nepotrebuje. Božím dňom, prítomnosťou je Večnosť, ktorá nikdy neustupuje žiadnemu zajtrajšiemu dňu, a nemá ani nijaký včerajšok. Boh tak nepotrebuje čas, On je večnou bytosťou, preto sa jeho doba nemôže naplniť – čo tiež stojí v kontraste s Jeho stvoreniami, snáď len z výnimkou anjelov.
Čítať si celý článok...
Kresťanstvo nie je náboženstvo, ale vzťah človeka s Bohom Ak definujeme náboženstvo ako snahu človeka dosiahnuť Boha, tak do tejto definície kresťanstvo nespadá. Kresťanská viera je o tom, že nie človek dosiahol Boha, ale Boh sa z milosti sklonil a "dosiahol" človeka. Boh sa stal človekom. Mnohí sa v tej dobe ešte stále snažili sami svojím "zbožným" životom dosiahnuť Boha, a to z nich spravilo "slepcov". Slepcov, ktorí nevideli, že Boh stál pred nimi. Videli to iba tí, ktorí boli ochotní uznať svoju neschopnosť a chyby. Ako hovorí Písmo: "Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť." Ako je to s nami? O čom je naša viera? O našej snahe dosiahnuť Boha, alebo o Jeho snahe dosiahnuť nás?
Čítať si celý článok...
Premýšľaj nad tým, čo povieš Raz prišiel k Sokratovi jeho priateľ a naliehavo mu chcel niečo vyrozprávať: „Počuj, Sokrates, musím ti povedať niečo veľmi dôležité...tvoj priateľ...“
„Počkaj,“ prerušil ho mudrc, „preosial si to, čo mi chceš povedať, cez tri sitá?"
„Aké tri sitá?“ čudoval sa posol správy.
„Prvé sito je pravda. Si si istý, že všetko, čo mi chceš povedať, je v súlade s pravdou?“
Čítať si celý článok...
Pre koho pracuješ? Jedného dňa sochár Feidias postavil v gréckom chráme sochu. Strávil veľa času, aby ju zdokonalil. Keď sa ho pýtali, prečo pracoval až tak usilovne aj na chrbte sochy, ktorý je otočený ku stene a skoro nikto ho nevidí, odpovedal: "Ja tak vždy pracujem. Možno ľudia nebudú vidieť jej chrbát, ale bohovia budú." Tento grék nepoznal pravého a živého Boha, ako Ho poznáme my kresťania z Jeho Slova, a predsa nás musí zahanbiť, že bol horlivejší vo svojej viere a práci ako bývame my. My často pracujeme na Božom kráľovstve pre uznanie alebo pre radosť zo sebauspokojenia, a nie preto, že tým robíme česť a slávu nášmu veľkému Bohu.
Čítať si celý článok...
Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh. (ev. Jána) Atmosféra, ktorá predchádzala príchodu Ježiša Krista, bola charakteristická tým, že Židia si uvedomovali svoju neschopnosť zodpovedať podstatné otázky zmyslu, existencie, Boha. Tie isté otázky sú v istom zmysle otázkami každého človeka. Ak má mať život zmysel, ak majú existovať odpovede na otázky, smerujúce mimo našej reality, potom musí existovať aj spôsob, ako tieto odpovede nájsť. V podstate si človek počas celých dejín kladie tri základné otázky:
Kto som?
Kto je Boh?
Ako sa môžem k Bohu dostať?
Čítať si celý článok...
Je zlé stratiť zmysel života len kvôli púhemu žitiu. V meste na ďalekom východe sa nad letiskom rozpútala búrka. Cestujúci bežali cez štartovaciu dráhu, aby nastúpili do lietadla, ktoré bolo pripravené vzlietnuť na vnútroštátnej linke. Muž z posádky zatvoril ťažké dvere lietadla. Akýsi muž bežal k lietadlu a ako len mohol, naprával si nepremokavý plášť. Oneskorenec silno zabúchal na dvere, aby mohol nastúpiť. Stevard mu naznačoval, že už je neskoro. Muž búchal ešte silnejšie. Letuška sa ho usilovala presvedčiť, aby prestal. Nič sa nedalo robiť, nakoniec mu otvorili. Letuška mu podala ruku a pomohla dnu. Ostala stáť s otvorenými ústami. Oneskorenec bol pilot. Pozor! Nenechávaj na zemi pilota svojho života.
Čítať si celý článok...
Radosť Nedávno som sa zúčastnil na odbornom seminári od duševnom zdraví v Budapešti. Vedci vraj zistili, že celý náš nervový systém je založený na pocitoch radosti a pokoja. Ak tieto pocity absentujú, nervový systém nefunguje správne a to má vplyv na fungovanie a zdravie celého organizmu. Tento fakt podporuje aj sama Biblia. Je v nej oveľa viackrát spomenuté slovo "radosť" ako iné slová. Vedecký výskum potvrdzuje fakt, že sme boli stvorení ako šťastní ľudia. Prečo sa potom tak málo radujeme? Prečo sa toľko zameriavame na vlastnú neschopnosť a zlyhania? Prečo sa viac neradujeme zo všetkého, čím nás Boh obklopil? Prečo všade hľadáme skôr negatíva, než pozitíva? Žime zdravo, žime v radosti!
Čítať si celý článok...
Umenie malých krokov Neprosím o zázrak, Pane,ale o silu pre všedný život.
Nauč ma umeniu malých krokov.
Sprav ma vynaliezavým a vynachádzavým, sprav ma sebaistým v správny čas.
Obdar ma jemnocitom, aby som dokázal odlíšiť prvoradé od druhoradého.
Prosím o silu kázne a miery, aby som len tak neprekĺzol životom a svoje dni si rozumne rozdelil;
aby som neprespal záblesky svetla a vrcholy, a aby som si aspoň tu a tam našiel čas na umelecký zážitok.
Čítať si celý článok...
Hľadanie cesty Tak ako na vrchol vysokého vrchu, aj k Bohu nakoniec vedie úzka a strmá cesta. Kristus vyzýva ľudí k aktívnemu životu a k aktívnemu hľadaniu duchovnej pravdy. Ak chce niekto niečo nájsť, musí hľadať. Ak chce niekto vstúpiť, musí klopať. Ak chce niekto prijať, musí prosiť. Vzťah Boha a človeka prirovnáva k vzťahu otca a dieťaťa. Múdry otec nedáva dieťaťu všetko, čo si dieťa práve zmyslí, ale chce mu dať to najlepšie, čo má. Tak je to aj v hľadaní Boha. Človek nakoniec nájde oveľa viac, než očakával.
Čítať si celý článok...
Láska ako prijateľná „zbraň“ „To, čo si myslím ja, je správne. Spôsob, ako ja verím a vnímam Boha, je správny. Ja, ja a zas len ja...“ Je dobré mať svoj názor, presvedčenie, skúsenosť, priority. Každý má na to právo. Nad to všetko je však lepšie a cnostnejšie mať lásku a úctu k ostatným, ktorí myslia, cítia, veria inak. Láska je kľúčom k zamknutým dveriam, k odpovediam na nezodpovedané otázky, liekom na chorobu a trápenie, jedinou cestou k jednote a jediným spôsobom ako kráčať verne v Kristových šľapajách.
Čítať si celý článok...
Odpustenie Jeden dobrý, tak trochu slabý veriaci, sa zvyčajne spovedal u farára. Jeho spovede však boli ako obohratá platňa. Stále ten istý hriech. "Tak už dosť!" povedal mu raz prísne farár. "Nesmieš si z Pána Boha robiť blázna! Je to posledný krát, čo ti dávam rozhrešenie. Zapamätaj si to!" O dva týždne sa veriaci znova prišiel vyspovedať zo svojho zvyčajného hriechu. Spovedník stratil trpezlivosť: "Povedal som ti, že už ti nedám rozhrešenie. Tak sa naučíš..." Ponížený a zahanbený úbožiak sa zdvihol. Nad spovednicou visel na múre sadrový Kristus na kríži. Muž sa na neho pozrel. V tej chvíli Kristus zo sadry ožil a povedal: "Ja ti dávam rozhrešenie od tvojich hriechov."
Čítať si celý článok...
Kázeň svätého Františka Raz, keď svätý František vychádzal z kláštora, stretol brata Junipera a povedal mu: "Brat Juniper, poď, pôjdeme kázať." "Otče," povedal Juniper, "vieš, ja toho veľa neviem. Ako by som mohol kázať ľuďom?" Keď svätý František naliehal, brat Juniper súhlasil. Pochodili celé mesto. Ticho sa modlili za všetkých, ktorí pracovali v obchodoch a záhradách. Usmievali sa na deti, najmä na tie najbiednejšie. Sem-tam prehodili slovko s najstaršími. Vľúdne sa prihovárali chorým. Pomohli žene odniesť ťažkú nádobu s vodou. Keď tak niekoľkokrát prešli mestom, svätý František povedal: "Je čas vrátiť sa do kláštora." "A kedy budeme kázať?" "Už sme kázali, už sme kázali," odpovedal s úsmevom svätý František.
Čítať si celý článok...
Dni, ktoré prežívaš, sú tehlami tvojho budúceho domu. Jeden majster dlhé roky pracoval v stavebnom podniku. Raz dostal príkaz postaviť ukážkovú vilu podľa svojej chuti. Mohol si vybrať miesto, ktoré sa mu najviac páčilo, a nehľadieť na výdavky. Hneď sa dal do práce, ale podľahol pokušeniu využiť slepú dôveru. Použil podradný materiál, zamestnal neodborníkov za nízku mzdu a takto ušetrené peniaze strkal do vlastného vrecka. Stavba bola hotová, pri malej slávnosti odovzdal majster riaditeľovi podniku kľúč od vily. Riaditeľ mu ho s úsmevom vrátil, stisol mu ruku a povedal: "Túto vilu prijmite ako dar na znak úcty a vďačnosti."
Čítať si celý článok...
Umučenie Krista nie je len kinohit, ale skutočná skúsenosť skutočného Krista. Na Veľký piatok som si pozrel film Umučenie Krista. Videl som ho už vlani, ale opäť ma oslovil. Silný dojem vo mne zanechala skutočnosť, že Kristus, Boží Syn, bol ochotný to všetko podstúpiť aj kvôli mne. Uvedomil som si, že film odzrkadluje skutočnú udalosť skutočného Krista, ktorá sa stala približne pred 2000 rokmi. Uvedomil som si, že skutočne podstúpil podobné mučenie a ukrižovanie, a to všetko aj kvôli mne. Mne, ktorý som svojím konaním, svojimi slovami a rozhodnutiami zatĺkol už nemálo klincov do Jeho rúk a nôh. On ich vytrpel, aby mi odpustil, pretože Jeho láska je väčšia, než sú moje zlyhania. Prajem si, aby tento dojem nevyprchal podobne ako zvyknú vyprchať dojmi, ale aby aspoň trochu zmenil moje „ja“ a aby mi dal silu viac si vážiť Kristovu obeť a nazatĺkať ďalšie klince do Jeho rúk.
Čítať si celý článok...
Nikto nemôže byť dokonale šťastný, ak nie sú šťastní aj ostatní. (H.Spencer) Niekto raz povedal: "Urob šťastným každý deň jedného človeka a budeš šťastný." V človeku tento výrok vyvolá veľakrát pobúrenie, keď si pomyslí na svoje problémy a na túžbu ich vyriešiť. Ale čo tak začať riešiť problémy druhých? Možno potom tie naše sa budú ľahšie zvládať a niekto zas pomôže nám. Čo tak urobiť aspoň maličkosťou niekoho každý deň šťastným?
Čítať si celý článok...

kontakt

Podporte tukana

  • Tento portál prevádzkuje nezisková organizácia Združenie JPK Levice.
    Podporiť ho môžete na č.ú.: 4000046509/3100 špecifický symbol: 440
    Ďakujeme!






    Čítať celý článok...